Dlhy po rodičoch a dedičstvo: Aké máte práva a ako ich riešiť?

Dlhy po rodičoch a dedičstvo: Aké máte práva a ako ich riešiť?

Predstava, že vám nečakane pripadne majetok po vzdialenom príbuznom, môže znieť lákavo. Realita dedičstva však býva menej idylická. Okrem smútku zo straty blízkeho človeka sa totiž môžete stretávať aj s nečakanými problémami – napríklad s dlhmi po rodičoch či iných príbuzných. Čo v takej situácii robiť? Možno dedičstvo odmietnuť, alebo existuje iný spôsob, ako sa vyhnúť splácaniu cudzích dlhov? Poďme sa na to pozrieť.

Kedy prechádzajú dlhy z rodičov na deti?

Ak sú vaši rodičia v dlhoch, možno si kladiete otázku, či vás nemôžu dostať do finančných problémov. Dobrá správa je, že dlhy rodičov väčšinou pre dieťa žiadne bezprostredné riziko neznamenajú, pretože každý si zodpovedá za svoje vlastné záväzky.

Problém nastáva vo chvíli, keď s rodičom zdieľate domácnosť. Keby došlo k exekúcii, exekútor môže zabaviť aj vaše veci, pokiaľ nie je jasné, komu patria. Podľa princípu prezumpcie vlastníctva sa totiž automaticky predpokladá, že všetok majetok v mieste bydliska dlžníka patrí jemu. To znamená, že bude na vás, aby ste preukázali, že zabavené veci sú skutočne vaše – čo môže byť zložité a časovo náročné.

TIP: K rovnakej situácii môže dôjsť aj medzi partnermi. Vedeli ste, že aj keď má vaša drahá polovička trvalé bydlisko inde, môže exekútor zazvoniť aj u vás? Zistite viac v článku „Dlhy pred manželstvom“.

Vydýchli ste si, keď ste zistili, že ak s rodičmi nezdieľate domácnosť, ich dlhy sa vás netýkajú? Možno predčasne. Po ich smrti sa totiž situácia zásadne mení. Dlhy sa stávajú súčasťou dedičstva – a to už je problém, ktorý by vás mohol zasiahnuť.

Vedeli ste, že rovnakým spôsobom, teda skrz dedenie, prechádzajú aj dlhy detí na rodičov?

Súčasťou pozostalosti sú aj dlhy

Po smrti rodičov sa všetok ich majetok, vrátane prípadných dlhov, stáva súčasťou tzv. pozostalosti. Spadá sem hmotný aj finančný majetok, záväzky, dlhy, práva a nároky. Výnimkou je majetok, ktorý pripadne iným osobám na základe osobitných zmlúv (životné poistenie s určeným oprávneným príjemcom), alebo napríklad právo na výživné. Súčasťou dedičstva teda skutočne môžu byť aj dlhy po rodičoch.

Pozostalosť je predmetom dedičského konania, procesu, pri ktorom sa po smrti človeka rozhoduje, kto zdedí jeho majetok a dlhy. Vedie ho notár ako súdny komisár a prebieha buď podľa závetu, alebo podľa zákona. Jednoducho povedané, pokiaľ existuje platný závet, majetok sa rozdelí podľa neho. Ak nie, dedí sa podľa zákona.

Na Slovensku sa dedičstvo rozdeľuje podľa dedičských tried, ktoré určujú, kto má nárok dediť v prípade, že zosnulý nezanechal závet. Dedičské triedy sú určené v Občianskom zákonníku (§ 473 – 475) a dedí sa v štyroch skupinách (triedach):

1. dedičská trieda

V tejto triede dedia priamo najbližší príbuzní:

• deti zosnulého (syn, dcéra),
• manžel/manželka.

2. dedičská trieda

Ak zosnulý nemal deti, dedičstvo prechádza na:

• manžela/manželku (ak nezdedil v 1. triede),
• rodičov zosnulého,
• osoby, ktoré žili so zosnulým aspoň 1 rok v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli od neho odkázané na výživu.

3. dedičská trieda

Ak zosnulý nemal manžela, deti ani rodičov, dedičstvo prechádza na:

• súrodencov zosnulého,
• osoby, ktoré žili so zosnulým aspoň 1 rok v spoločnej domácnosti.

4. dedičská trieda

Ak niet dedičov z vyšších tried, dedičstvo prechádza na starých rodičov zosnulého:

• Ak žijú všetci štyria, dedia rovnakým dielom.
• Ak žije iba jedna babka alebo dedko, dedí celý podiel.

Pokiaľ nie je žiadny dedič, dedičstvo pripadá štátu.

Ako nezdediť dlhy po rodičoch?

V minulosti platilo, že dedič zodpovedal za dlhy iba do výšky zdedeného majetku. Dnes je však situácia iná. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa v plnom rozsahu, teda aj nad rámec hodnoty zdedeného majetku. A aby toho nebolo málo, dlhy sa dedia trochu inak ako majetok. Zatiaľ čo pri majetku sa postupuje podľa dedičských tried, pri dlhoch si veriteľ môže vybrať, po ktorom z dedičov ich bude vymáhať. Môže požadovať celú čiastku iba po jednom z nich, rovný diel po všetkých, alebo len po niektorých. Dedičia sa tak dostávajú do veľmi neistej situácie.

Ako teda nezdediť dlhy po rodičoch? Situáciu môžete začať riešiť už za ich života. Ak je to možné, skúste im s cestou z dlhov pomôcť – podporte ich, aby sa problému postavili čelom, komunikovali s veriteľmi a zostavili si plán splátok. Dôležité je tiež zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu. Mnoho ľudí v ťažkej finančnej situácii lepí splátky existujúcich úverov ďalším požičiavaním. Často však nemajú dostatočnú bonitu na získanie výhodných podmienok, a tak sa uchyľujú k úverom s vysokými úrokmi, ktoré ich situáciu ešte zhoršujú. Keď už je naozaj potrebná finančná injekcia, riešením môže byť napríklad dočasný predaj vozidla, ktorý pomôže preklenúť zložité obdobie bez nutnosti dojednávať nový úver.

V prípade, že neexistuje žiadna schodná cesta, ako rodičov zbaviť nevýhodných pôžičiek a dlhov, môžete sa zriecť dedičského práva. Stačí spísať zmluvu vo forme notárskej zápisnice a po smrti rodiča už nebudete súčasťou dedičského konania. Majte však na pamäti, že zrieknutie sa dedičstva s dlhmi sa automaticky vzťahuje aj na vašich potomkov, pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak.

Kroky k tomu, aby nedošlo k ohrozeniu vašej finančnej situácie, sa však dajú podniknúť aj po smrti rodičov. Môžete sa vzdať dedičstva v prospech inej osoby, odmietnuť dedičstvo kvôli dlhom alebo uplatniť výhradu súpisu pozostalosti.

Vzdanie sa dedičstva po rodičoch v prospech inej osoby

Pokiaľ sa chcete vyhnúť dedeniu dlhov po rodičoch, môžete sa časti alebo celého dedičstva vzdať v prospech iného dediča – ten ale musí súhlasiť. Keď však v pozostalosti prevyšujú dlhy nad majetkom, je veľmi nepravdepodobné, že by o ňu mal niekto záujem. Najbezpečnejšie riešenie je dedičstvo úplne odmietnuť. V takom prípade dlhy prejdú na ďalšieho dediča v poradí, prípadne na štát (pokiaľ nie je ďalší dedič).

Odmietnutie dedičstva kvôli dlhom

Najjednoduchší spôsob, ako nezdediť dlhy po rodičoch, je odmietnutie dedičstva, ktoré – na rozdiel od zrieknutia sa dedičstva – môže nastať až po smrti poručiteľa.

Je dôležité mať na pamäti, že pokiaľ dedičstvo výslovne neodmietnete, považuje sa za prijaté. Dokonca ani svojim správaním nesmiete naznačiť, že ho chcete prijať (napríklad nesmiete vybrať peniaze z účtu zomrelého), pretože potom by vaše odmietnutie dedičstva nemuselo byť považované za platné.

Aby toho nebolo málo, na odmietnutie dedičstva máte obmedzený čas – 1 mesiac od chvíle, keď vás súd upovedomí o tomto práve a jeho dôsledkoch. Pokiaľ máte jediné bydlisko v zahraničí, lehota sa predlžuje na 3 mesiace od doručenia uznesenia.

Vzhľadom na to, že dedičstvo možno prijať alebo odmietnuť iba ako celok, dôsledkom odmietnutia dedičstva je, že nedostanete žiadny majetok, ani keď jeho hodnota prevyšuje dlhy.

Pokiaľ existujú ďalší dedičia, dedičstvo sa medzi nich prerozdelí podľa dedičskej postupnosti. Je teda potrebné počítať s tým, že pri odmietnutí dedičstva prechádza na deti – pokiaľ syn odmietne dedičstvo po rodičoch, môže prejsť na jeho deti (vnukov poručiteľa). Myslite tiež na to, že akonáhle je odmietnutie vykonané, nemožno ho vziať späť.

Ak dedičstvo odmietnu všetci dedičia, pripadne štátu. Ten si však vezme iba majetok, dlhy neplatia a veritelia tak prídu skrátka.

Vedeli ste, že aj keď vo väčšine prípadov je možné odmietnuť dedičstvo iba ako celok, pre potomkov poručiteľa (tzv. nepominuteľné dediča) platí výnimka? Môžu totiž odmietnuť dedičstvo s výhradou povinného dielu. To znamená, že majú právo na časť dedičstva, aj keď sa ho zrieknu. Povinný diel robí ¼ toho, čo by dedič dostal, keby dedičstvo neodmietol, a vypočítava sa z čistej hodnoty dedičstva, teda po odpočítaní dlhov. Odmietnutie dedičstva s výhradou povinného dielu však nemá zmysel, pokiaľ dlhy prevyšujú majetok.

Výhrada súpisu pozostalosti

Ďalšou možnosťou, ktorá je miernejšia než odmietnutie dedičstva, je uplatnenie výhrady súpisu pozostalosti. poručiteľa. Keď výhradu uplatníte, zodpovedáte za dlhy poručiteľa iba do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva, takže nezaplatíte viac, než ste zdedili. Nevýhodou však môže byť nutnosť uhradiť prácu notára, ktorý má nárok na stanovenú sumu za každú začatú hodinu, kedy vykonáva súpis majetku na mieste.

Kto platí dlhy po zosnulom?

Poďme si to teda ujasniť – ako vlastne dedičstvo funguje a kto platí dlhy po zosnulom? Aj keď si väčšina ľudí spája dedičstvo s majetkom, často zahŕňa aj dlhy. A práve to je problém, pretože dedičia zodpovedajú za záväzky zosnulého v plnom rozsahu, teda aj nad hodnotu zdedeného majetku.

Pokiaľ nechcete záväzky rodičov preberať, môžete dedičstvo odmietnuť, čo znamená, že pripadne ďalšiemu dedičovi v poradí, prípadne uplatniť výhradu súpisu pozostalosti, ktorá obmedzuje zodpovednosť za dlhy len do výšky zdedeného majetku. Keď dedičstvo zaťažené dlhy odmietnu všetci dedičia, pripadne štátu. Štát si však ponechá iba majetok, ale dlhy veriteľom nehradia – tí tak môžu prísť skrátka.

Najlepšou prevenciou je riešiť prípadné zadlženie rodičov ešte za ich života, pomôcť im s plánom splátok a zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu.

Pokiaľ sa rozhodnete dedičstvo prijať, ale neobsahuje žiadny likvidný majetok, z ktorého by bolo možné dlhy uhradiť, môže nastať problém, ako záväzky vyrovnať. Než siahnete po nevýhodnej pôžičke, zvážte aj iné možnosti. Jedným z riešení môže byť dočasný predaj vozidla. Peniaze získate do 24 hodín a sami sa rozhodnete, či vozidlo budete naďalej používať, alebo ho necháte zaparkované v zabezpečenom priestore poskytovateľa, kým si ho za rovnakú čiastku neodkúpite späť.